Ako je to s osudom?

Osud sa nedá zmeniť. Čo je komu súdené, to je mu dané.
Je zrejmé, že každý z nás má svoj vlastný osud. Existuje aj osud vlasti, štátu a iste aj osud našej Zeme.
Vraví sa, že svojmu osudu neujdeš. Na druhej strane sa ale vraví, ako si kto ustelie, tak si ľahne.
Tak ako to teda je?
Môžeme, alebo nemôžeme svoj osud meniť?

Okolo nás žijú ľudia, zvieratá, kvety. Každý má svoj vlastný osud. Tie sa viac alebo menej prelínajú a vzájomne ovplyvňujú. Tu sa teda asi porušuje jedinečnosť nášho osudu. Ak môže iný človek, alebo akákoľvek bytosť zmeniť náš osud, potom ho ale môžeme ovplyvniť aj my sami.
Ako? Našim myslením.
Osud naozaj meniť nemôžeme lebo je previazaný s nekonečnými osudmi iných bytostí, ktoré majú tiež svoj osud. Môžeme si ale vybrať, aký postoj zaujmeme k danej realite. V jednom malom okamihu sa môžeme rozhodnúť, vybrať si, ako situáciu v ktorej sa ocitneme posúdime a rozhodneme o nej. Na základe našich skúseností, našich zážitkov a emócií, ovplyvnení našou vnútornou morálkou. Tu a teraz si vyberáme náš osud.

Predstavte si, že ste turista na výlete v cudzom meste. Zamyslíte sa nad niečím, zadívate sa. Zrazu sa ocitnete v uliciach, ktoré sa vám vôbec nepáčia. Rozbité domy, všade neporiadok a špina. Nevrlí ľudia na vás zazerajú, cítite sa nepríjemne. Nič nemôžete zmeniť, nič prerobiť. Čo tu do kelu robíte, ako ste sa sem dostali, veď sem ste vôbec nechceli. Čo vás sem zaviedlo. Osud?
Nie, bola to vaša nepozornosť.
Čo teda v danej situácii robiť. Môžete si vybrať, či tam zostanete, budete všetko kritizovať a na všetko nadávať, alebo sa zmieriť s poblúdením, vybrať si iný smer a zamieriť do inej časti mesta.
...a dávať pozor kam idete!

V každom momente sa naše myšlienky menia a len my, našim bdelým vedomím rozhodujeme, aké sú. My si môžeme vyberať, ako rozhodneme v každom okamihu o našom budúcom osude.
(Ako si kto ustelie, tak si ľahne, kto čo zaseje to zožne.)

Každým nadýchnutím a každým vydýchnutím, sa posúvame v čase a priestore. Sú to veľmi krátke časové úseky. Spravidla si ich ani neuvedomujeme, lebo prechádzame životom automaticky, podľa zažitých a naučených vzorcov. Spravidla aj automaticky rozhodujeme o každej situácii, ktorá sa pred nami vykreslí. Tak vlastne nevedome, akoby vo sne, nasledujeme cestu, ktorú vlastne vybral za nás možno niekto iný. Nie je to naša vlastná cesta. Niekto vyberá, zatiaľ čo my spíme. Ak len bez rozmyslu nasledujeme leták z obchodu, alebo program v televízii, vyberá za nás niekto iný. Vyberá pre nás celý náš osud.

Tak začnime vyberať z ponuky my sami, nereagujme automaticky. Zhodnoťme každý náš krok, každý čin. Náš budúci osud závisí, ako sa teraz v tomto momente rozhodneme, ako zareagujeme.
Na človeka, ktorý sa nám odrazu postavil do cesty sa môžeme zamračiť, alebo usmiať, ustúpiť mu z cesty, alebo ho odsotiť.
Je len na nás, aký osud si vyberieme.

"Môj život, je moje umelecké dielo."